Šéfredaktor a grafik časopisu NAHLAS, žije s manželkou a dcérou v Stupave pri Bratislave, pracuje tiež na grafických veciach pre TV LUX a pre firmu Christian Project Support. Je autorom grafiky niekoľkých úspešných publikácií. Vlajkovou loďou v jeho profile je Biblia 1SLOVO. Vyštudoval učiteľstvo a geografiu. Neskôr učil. Má rád nové kreatívne veci.

Andrej, geografia a grafický dizajn? Obidve začínajú na písmeno „g", ale viac podobnosti tam nevidím. Ako sa to stalo?
K obidvom som mal blízko odmalička, aj keď v inej podobe. Zemepis som mal najradšej, asi je to najmä vďaka učiteľovi na základke. Celé detstvo a dospievanie som každú nedeľu pozeral cestovateľské magazíny a keď som potom premýšľal, čo ďalej, chcel som to študovať. Tie napozerané veci mi neskôr veľmi pomohli a keď som učil, mohol som žiakom priblížiť nielen fakty, ale aj život v rôznych častiach sveta. Keď som bol malý (ale je to tak aj teraz), veľmi ma bavilo vyrábanie vecí z papiera a textilu. Mal som doma celé mesto, papierové budovy - letisko, kaviareň, nemocnicu, k tomu vláčiky, loď, papierové telefónne búdky a všetko, čo má byť v meste a tomu som sa dokázal venovať hodiny. Tam som získal zručnosti. Potom prišla prvá "grafika" - telefónny zoznam pre stretko s dátumami narodenín a menín. Začínal som vo worde :-). Neskôr sme robili s kamarátmi materiály pre birmovancov a na tom sme si dali záležať. Keď som prišiel do Bratislavy študovať geografiu, dostal som sa do Spoločenstva pri Dóme a do jeho kreatívneho tímu. Navrhol som vianočnú pohľadnicu, cez spolužiaka som sa dostal ku Kurzu základov kresťana a jeho vedúci a zároveň vtedajší šéfredaktor Nahlasu Palko Strežo mi dal možnosť upraviť materiály k tomuto kurzu a neskôr ma oslovil s možnosťou navrhnúť grafické zmeny v Nahlase. Tie tiež vznikali vo worde a s pomocou priehľadných fólií. Tieto návrhy sa potom skutočne zapracovali do Nahlasu. To som už narážal na to, že potrebujem tvoriť v grafických programoch, tak som sa naučil pracovať v Coreli. Po škole som rok učil na základnej škole v centre Bratislavy. Ten rok bol krásny a náročný zároveň. Na konci toho školského roku som dostal ponuku robiť grafiku pre Nahlas, odkiaľ odchádzala grafička. Rozhodol som sa, že to skúsim a čakal ma rýchlokurz práce v grafických programoch. Tak som sa dostal k Nahlasu a potom som sa mohol zdokonaľovať v grafike, väčšinou tak, že som chcel urobiť niečo, čo som nevedel, ako sa robí a skúšal som to dovtedy, kým to bolo hotové. Každá výzva ma doteraz posúva.

Nakoľko si šéfredaktor Nahlasu, o čo presne Nahlasu ide? Aké má ambície?
Nahlasu ide o to, aby ľudia mali osobný vzťah s Bohom a my im chceme byť sprievodcom. Chceme, aby ich Nahlas v tom povzbudzoval a posúval. Našou ambíciou je rásť, dostať sa k ďalším ľuďom, ktorí o nás ešte nevedia a zároveň pôsobiť moderne a aktuálne. Ak to pomôže ľuďom, prinesie to k nim viac života a posunie ich to bližšie k Bohu, vtedy sme dosiahli svoj cieľ.

Vidíš do sveta web tvorby, kreativity a grafických prác, prezentácie navonok u kresťanov na Slovensku. Aké vidíš pozitíva a negatíva? Koho by si spomenul z tých úspešných?
Pozitíva sú, že myslíme na to, ako sa prezentovať. Už to nie je len hocijaká prezentácia, ale stále lepšia, domyslená, je v tom viac marketingu, zameranosti, kreativity. Je tu viac príkladov toho, že kresťanský produkt nemusí byť trápny a menej kvalitný. Páčia sa mi napríklad veci od Godzone, Mareka Makyho Molnára, knihy Kumranu, sú tu viacerí šikovní fotografi, aj zaujímavé weby (Postoy, Cesta+). V poslednom čase ma zaujal plagát na Kvetný víkend v Banskej Bystrici. Ako príklad pozitívnej práce v PR by som uviedol Baziliku v Šaštíne - je tam veľa zaujímavých aktivít, je to dobre spropagované a pekne tu vidieť, že aj v Cirkvi sa oplatí ísť do vytvárania kvalitnej ponuky a komunikácie.

Ako chápeš pojem „Cirkev"?
Ako spoločenstvo ľudí s Kristom a navzájom medzi sebou.

Pred akými výzvami podľa teba stojí Cirkev na Slovensku v najbližšej dobe?
Výzvy sú také, ako vždy - byť svedkami Božej lásky v dnešnom svete. Jedna z výziev je spolupráca, v tomto sme sa už úžasne posunuli. Ďalšie výzvy sú v interakcii so spoločnosťou, jednak byť svetlom a držať hodnoty, ale aj dávať nádej a odpovede ľuďom. Ak im ich nedáme my, dostanú ich inde. Myslím napríklad na rodiny, manželov, miestne komunity, mladých ľudí na sídliskách, rozvedených, homosexuálov, ľudí, ktorým je ubližované, starých ľudí. Nejde tu len o to, byť "správny", ale vyjsť zo seba, prísť k ľuďom, ukázať im Ježiša, a to aj cez svoje ruky - urobiť niečo pozitívne a nemusí to byť ultra duchovné, stačí niečo jednoduché ľudské plné lásky.

Aké sú tvoje sny a čo by si chcel vidieť počas tvojho života v spoločnosti na Slovensku alebo v Cirkvi?
Chcel by som, aby sme boli zdravou generáciou, ktorá vie, kde je jej zdroj, zažíva s Bohom intimitu, je si vedomá svojho potenciálu a prináša ho von.

Ak by si mal teraz k dispozícii 1 000 000 €, čo by si s nimi urobil?
Boli by to moje peniaze? Postavil by som dom svojej rodine, niečo by som daroval a zo zvyšku by som postavil obrovskú garáž pod nemocnicou na Kramároch, aby tam najmä rodičia s deťmi mohli zadarmo parkovať. Je to tam naozaj problém a hnevá ma to a čakám na človeka, ktorý to zaplatí. Takže keď budem mať ten milión, môžem to byť aj ja :-).

Keby si sa mohol stretnúť s dvoma osobami, ktoré by to boli a čo by si sa ich spýtal?
S pápežom Františkom a spýtal by som sa ho, či ma požehná a s mojou manželkou, lebo ju mám najradšej zo všetkých ľudí a jej by som sa nič nepýtal :-), len by som pri nej jednoducho bol.