Stretnutie charizmatických spoločenstiev so Sv. Otcom v Ríme

V dňoch 31. 5. - 4. 6. 2017 sa v Ríme uskutočnilo slávenie 50. výročia vzniku Katolíckej charizmatickej obnovy. Toto podujatie s účasťou katolíckych charizmatických spoločenstiev z celého sveta ako aj hostí z iných cirkví a denominácií spoločne organizovali Medzinárodná služba katolíckej charizmatickej obnovy (ICCRS - International Catholic Charismatic Renewal Services), Katolícke bratstvo (Catholic Fraternity) a taktiež Európska sieť komunít (ENC - The European Network of Communities), ktorej súčasťou je aj naše Spoločenstvo.

Počas osláv zlatého jubilea, sa vo Vatikáne stretlo viac ako 50 000 účastníkov, ktorí prišli zo 130 krajín celého sveta.

17 ľudí z nášho spoločenstva sa tiež rozhodlo prísť a byť súčasťou tejto veľkej rodiny. Spolu sme počas 5 dní prechádzali bohatým programom, ktorý pozostával z doobedňajších workshopov na rôzne témy, spoločných poobedných a večerných stretnutí pútnikov a sv. omší, ktoré sa konali v Lateránskej Bazilike, v areáli Circo Massimo a nakoniec v nedeľu na slávnosť Zoslania Ducha Svätého na Námestí Svätého Petra vo Vatikáne.

Pre hudobníkov a spevákov z nášho Spoločenstva a taktiež aj ostatných spoločenstiev zo Slovenska bolo veľkou cťou, že mohli byť súčasťou vedenia chvál na stretnutí v Lateránskej Bazilike a taktiež na stretnutí účastníkov so Svätým Otcom v areáli Circo Massimo.

Pre mňa osobne, bol jeden z najsilnejších zážitkov ekumenické stretnutie so Svätým Otcom počas sobotňajšieho večera. Jeho slová o jednote, ekumenizme a o tom, ako vyzerá novodobé mučeníctvo mnou samou veľmi otriasli.

- Dnes je viac mučeníkov ako včera! Dnes je viac kresťanských mučeníkov. Tí, čo zabíjajú kresťanov, pred zabitím sa ich nespytujú: „Si pravoslávny? Si katolík? Si evanjelik? Si luterán? Si kalvín?“ Nie. „Si kresťan?“ – „Áno.“ – A je podrezaný, hneď a zaraz.

- Dnes je viac mučeníkov než v prvotných dobách. A toto je ekumenizmus krvi: zjednocuje nás svedectvo mučeníkov dneška. Na rôznych miestach sveta sa prelieva krv kresťanov! Dnes je viac než kedykoľvek dôležitá jednota kresťanov, zjednotených v Duchu Svätom, v modlitbe a v činnosti v prospech najslabších.

Kráčať spoločne, pracovať spoločne. Milovať sa. Milovať sa. A spoločne hľadať spôsob, ako vysvetliť rozdiely, dohodnúť sa, ale kráčajúc! Ak ostaneme stáť, ak nekráčame, nikdy, nikdy sa nedohodneme. Je to tak, pretože Duch nás chce mať v pohybe.

Po slovách Svätého Otca som si uvedomila, že už naozaj nie je čas hľadať rozdiely a zádrapky, je čas milovať a to je všetko!

Samozrejme, že počas všetkých tých dní bol čas aj na osobné voľno a mali sme možnosť navštíviť veľa krásnych a vzácnych miest. Myslím, že budem hovoriť za viacerých, ak poviem, že sme naozaj mohli cítiť nebo na zemi (aj keď sme boli 13 metrov pod zemou), keď sme slávili spoločnú svätú omšu v katakombách pod Rímom, kde je pochovaných viac ako milión kresťanov. Stretli sme sa tam členovia viacerých spoločenstiev zo Slovenska a spolu s kňazmi, ktorí nás sprevádzali celý čas, sme mohli prežiť tento vzácny okamih.

Ja sama som sa veľmi tešila aj zo spoločného času, ktorý sme mávali každý večer v mieste nášho ubytovania. Po celom dni sme sa stretli, každý z nás plný zážitkov a spolu sme hovorili o tom, čo sme prežili. Taktiež sme mali každý večer spoločné modlitby a chvály. Rôzne spoločenstvá zo Slovenska sme sa modlili za jednotu medzi nami, žehnali sme si blízkosť, porozumenie, úctu a vzájomnú lásku. 

Nedeľná sv. omša na Námestí Svätého Petra, bola vyvrcholením celého stretnutia a osláv. Pápež František hovoril znova o jednote a o odpustení. Hovoril o odpúšťajúcom srdci a o tom, čo odpustenie prináša.

Keď sa tak obzriem späť, môžem povedať, že byť na tomto mieste bola milosť a som rada, že som si ju mohla zobrať. Verím tomu, že Pán Boh nám bude všetkým ešte len odhaľovať požehnanie, ktoré sme tam prijali.

Lenka Jamborová

Pre Mareka Martinkoviča boli Turíce v Ríme vynikajúci čas na spoznanie duchovného a kultúrneho dedičstva tohto mesta. „Boh sa ma najviac dotýkal pri stretnutiach s pápežom Františkom a počas jeho požehnania som v sebe cítil Ducha Svätého. Bolo to veľmi príjemné.“

Matej Lipták bol v Ríme po prvýkrát a nevie si predstaviť lepší spôsob návštevy tohto mesta. „Prvý deň sme mali naplánovanú omšu v jednej z piatich najväčších bazilík v Ríme. Na ňu sa nám nepodarilo dostať, lebo sme pred kostolom zistili, že kostol je preplnený a nedá sa dostať dovnútra, takže vonku zostal pekný dav ľudí zložený zo skupiniek z rôznych krajín sveta. Začal som sa obšmietať okolo a najviac sa mi zapáčila skupinka z Tanzánie, lebo s radosťou tancovali a spievali Bohu ako to len Afričania vedia :) Tanec a spev postupne prechádzal do hlbokých charizmatických modlitieb. Podobne na tom boli ďalšie skupinky z Argentíny alebo Brazílie. Mal som veľkú radosť, že som mohol len tak chodiť pomedzi nich, bolo vidieť, že majú takého istého Ducha, ako máme aj my, hoci sú z opačného "konca" zemegule a teda bolo ľahké pridať sa ku nim a spolu s nimi chváliť Pána. Ďalší silný zážitok bola pre mňa ranná omša v chráme Svätého Petra o 7:00, ktorý práve otvárali. V našej skupinke sme mali 2 kňazov (Maroš Lovič a Janko Buc), ktorí nám odslúžili sv. omšu v jednej z bočných lodí len tak pre nás v slovenčine :) Posledný silný zážitok bola pre mňa sobotná vigília, kde to miesto bolo plné Božej prítomnosti odkedy sme tam prišli. Mali sme tam chvály a slovo od pápeža a pápežského kazateľa Raniera Cantalamessu. Ja osobne som v poslednej dobe mal pocit, že musím v niektorých situáciách obhajovať to, že sme otvorení charizmám, a že to je dobré, a preto bolo pre mňa pohladením na duši, keď sme si vypočuli z úst najvyšších predstaviteľov cirkvi, že to je dobré, a že s nami rátajú. Že rátajú s našou schopnosťou svedčiť o našom živote v Duchu Svätom, a že je to priam našou povinnosťou.“

,,Pre mňa bol celý tento pobyt v Ríme veľmi zvláštny. Na jednej strane - Rím so svojou atmosférou a históriou, veľmi dobrý duchovný program, skvelá partia ľudí zo spoločenstiev, všetko veľmi dobre zorganizované. Strašne sa mi napríklad páčil camp, kde sme bývali. Takisto duchovný program bol veľmi silný. Najviac sa ma dotkla svätá omša v Lateránskej bazilike. Na druhej strane toto všetko bolo pre mňa len také ako keby pozadie. V poslednom čase som začal prosiť Boha, aby pohol s vecami, ktoré sa u mňa dlho nehýbali. A On to zobral vážne a počas pobytu v Ríme som to urobil. Nebolo to pre mňa vôbec jednoduché. Ale Boh ma tým previedol a bol so mnou,“ dodáva Michal Moško.

Márie Špesovej sa najviac dotkli katakomby svätého Kalixta. Nekonečné desiatky kilometrov podzemných chodieb, v ktorých sú hrobky kresťanov prvých storočí. „Dotkla sa ma radikálnosť ľudí, ktorí tu boli pochovaní. Stáli sme aj pri hrobe jedného biskupa, ktorého za kresťanského prenasledovania prichytili priamo pri slúžení svätej omše a na mieste ho sťali. Znova ma premkla túžba po radikálnom milovaní a nasledovaní Pána. Keď sledujem správy o dnešnom prenasledovaní kresťanov na blízkom východe, často premýšľam nad tým, či by som vyznala Pánovo meno, alebo by som to zo strachu nezvládla a zaprela ho. Zároveň úplne vidím ako ma Pán volá byť vernou v úplne malých, nepatrných veciach v mojej každodennosti. Verím, že ak sa naučím 50x za deň hovoriť Pánovi áno v maličkostiach, naučí ma to vernosti a budem schopná odpovedať áno aj vo veľkých veciach.“