Duchovná obnova na gymnáziu v Žiline - report

Skoro ráno 20. 3. 2016 vyrazilo 15 ľudí z nášho spoločenstva pripraviť pre mladých ľudí zo Žilinského Gymnázia sv. Františka duchovnú obnovu. Na túto obnovu sme sa už pár týždňov chystali a veľmi tešili. Doobeda sme pripravili blok prednášok o identite, ktorý bol uzatvorený prácou v menších skupinkách. Po obede sme pokračovali v téme identita a hovorili sme cez naše osobné svedectvá čo pre nás znamená žiť vzťah s Bohom.

Pripájame niekoľko reakcií na náš výjazd od samotných účastníkov:

Myslím, že to bol výborný nápad pozvať spoločenstvo z Bratislavy. Čo si myslím, že pre mladých je super, že bolo veľa svedectiev zo života. A to je viac ako teória. Aj poobedný čas v ženskej skupinke som pozitívne vnímala.  (Katka)

 Obnova  sa mi veľmi páčila. Musím priznať, že som bol každou jednou vecou, či už veľkou alebo maličkosťou, veľmi príjemne prekvapený. Atmosféra bola super, hlavne na chválach a následne počas celého večera. Dúfam, že budem mať možnosť si to niekedy zopakovať. Rovnako som rád, že nám prednášali ľudia, ktorí prednášali. Bolo super počuť toľko svedectiev od rôznych ľudí.  (Matej)

Veľmi sa mi páčila téma, a že bola podložená rôznymi svedectvami, v ktorých sa každý mohol nájsť. Tiež sa mi veľmi páčila otvorenosť a vzájomná dôvera všetkých ľudí. Som veľmi vďačná, že som mohla takto prežiť požehnaný čas. (Karolína)

Páčila sa mi forma , akou to bolo organizované - že to neboli nejaké naučené veci, ale že hovorili svoje vlastné svedectvá, to ako oni spoznali Boha a ako s Ním fungujú.
Páčil sa mi Rišo, ktorý hovoril ako prvý o tom, že odkiaľ spoznávame, že kto sme: z rodiny, zo spoločnosti.....a uvedomila som si niektoré klamstvá, ktorým verím a ktoré pochádzajú z týchto zdrojov. Veľmi fajn bol aj ten ženský workshop. (Simonka)

Mne sa na celonočnej adorke veľmi páčili prednášky. Naozaj z každej jednej som si niečo odniesla :) a hl. z prednášky o identite ženy. Páčilo sa mi to, že dievčatá, ktoré prednášali to aj naozaj žili Len to tak z nich sršalo :) :). Že ta prednáška ani nebola formou prednášky ale rozhovoru, že to bola uvoľnená atmosféra. :) (Magda)

Chcem poďakovať za inšpiratívnu a povzbudzujúcu sobotu strávenú s Vami - členmi rodinky Martindomu. Každý jeden talk ma zaujal a stretla som naozaj krásnych a zaujímavých ľudí. Je to úžasné vedieť, že sú ľudia, ktorí sa rozhodli pre Krista a rozhodujú sa každý deň. Naozaj som rada, že som prišla a dúfam, že jedného dňa tiež "zablúdim" do Vášho spoločenstva (keďže som teraz v Žiline). Najmä sa mi páčila session iba pre ženy - o ženskosti, o prijatí, radosti.. veľmi povzbudzujúce. Zažila som tiež že sa za mňa modlili dve krásne duše zo spoločenstva, odhalili a z časti zacelili zranenia na mojej duši. Veru, tento deň som dostala liek na dušu a niečo krásne od chalanov zo spoločenstva, ktorí sa tiež za mňa modlili. Chcem sa im veľmi pekne poďakovať, lebo to od nich vyžadovalo pokoru a odvahu, ktorá sa len tak nevidí.. vďaka takýmto úkonom lásky sa dejú zázraky v dušiach. Veľké Ďakujem.
Boh Vám všetkým žehnaj a pomáhaj, drahí členovia Martindomu! (Monika)

Pôstna celonočná adorácia bola dobrá v tom zmysle, že sa mi páčili "prednášky" od spoločenstva pri Dóme sv. Martina. Páčilo sa mi na nich, že nevyužívali "tradičnú" formu prednášok, ale hovorili hlavne svedectvá, a to niekedy aj dosť osobné a silné, ktoré sa i mňa celkovo dosť dotkli. Takýto typ prednášky by som dokázal počúvať aj niekoľko hodín :-) (Martin)


Podrobnejší popis výjazdu z pohľadu ľudí z nášho tímu:

(Z dievčenskej perspektívy)
Jedno krásne skoré sobotňajšie ráno sme sa niekoľko členov z nášho spoločenstva vybrali na výjazd do žilinského gymnázia, kde sme trávili čas s  mladými ľuďmi a rozprávali im o Bohu. Témou stretnutia bola identita človeka. Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že táto téma nie je až tak dôležitá ako iné témy, ale opak je pravdou. Jednou z najzákladnejších pilierov kresťana je poznanie, čo znamená byť synom/dcérou Boha, teda identita. Stretnutie sa konalo formou prednášok, osobných svedectiev, pracou v skupinkách. Boli tam mladí ľudia okolo 14-20 rokov a jeden starší pár.
Ako prví vystúpili Rišo a Tomáš, muži z nášho tímu. Vo svojich svedectvách a prednáškach hovorili o tom, ako bola ich identita v mladosti narušená názormi z ulice a o silných premenách v ich životoch po stretnutí s Bohom. Potom sa sme sa rozdelili do jednotlivých skupiniek, kde sme sa zdieľali. Niektoré decká boli naozaj otvorené a odhalili nám viac zo svojho života.  My, členovia tímu, sme sa s nimi tiež zdieľali o tom, čo sme prežili v našich životoch v oblasti identity.
Poobedňajšia časť  pozostávala hlavne z prednášok a svedectiev Miša, ktorý nám porozprával niečo zo svojej mladosti, ako hľadanie ženy postavil pred Boha, veľkým povzbudením sa pre nás stál príbeh Gabiky, ktorá sa s nami úprimne podelila nielen s rôznymi zraneniami zo svojho života, ale aj s tým, ako sa Boh oslávil v jej živote a dal jej spoznať, kým skutočne je. Neskôr sme sa rozdelili na chlapčenskú a dievčenskú skupinu. Bol to vzácny čas kedy sme mohli ísť viac do hĺbky.
V dievčenskej časti nám Anička pôvabným spôsobom prednášala o tom, čo znamená byť ženou, kým skutočne sme a akú nevyčísliteľnú hodnotu máme. Dnešný moderný svet nám neustále vnucuje vzory, podľa ktorým sa máme riadiť a hovorí nám, že ak nemáme predpísané miery pásu, nepoužívame taký a taký make-up, nevážime toľko a toľko kilogramov, nie sme ničím. No pravda je taká, že všetky sme krásne a dokonalé a ako otec Marián Kuffa hovorí, pre svojho budúceho manžela sme na centimeter presné. Nasledovali modlitby príhovoru, počas ktorých sme dievčatám žehnali do života a vyvyšovali Boha nad ich problémami. Zlý často využíva nevedomosť o našej identite a chce, aby sme pociťovali hanbu za naše pády, na dievčatá veľakrát útočí „poznámkami“ o ich telesnej kráse a našu pozornosť upriamuje na svetské veci. Veľakrát sa vo svojom vnútri trápime nad niečím a myslíme si, že sme jediní s týmto problémom a hanbíme sa o tom hovoriť. Modlitba príhovoru bola vzácnym časom, kedy som pochopila, že mnohí iní prežívajú to isté, čo aj ja. Tento deň  sa vo mne ešte viac začali zapúšťať korene ženskej identity, začala som si viac vážiť samu seba a menej si pripúšťať typické ženské komplexy.
Obrovským snom nášho nebeského Otca je, aby sme spoznali pravdu o tom, kým sme, ako nás veľmi miluje a ako veľmi túži po osobnom vzťahu s nami. Tento výjazd bol pre mňa výnimočný aj tým, že som sa bližšie spoznala s inými členmi nášho spoločenstva, s ktorými môžem duchovne rásť a rozvíjať svoj vzťah s Bohom.

(Z mužskej perspektívy)
V chlapčenskej skupine to vyzeralo podobne. Na začiatku sme sa všetci vzájomne predstavili a zistili sme, že máme v skupinke väčšinou študentov. Niektorí z nich boli navonok viac duchovne založení ako iní. Mám ale dojem, že naša téma ich určite zaujímala. Rozprávali sme im o živote s Bohom, versus viesť život bez neho. Pokúsili sme sa im aj na našich príkladoch ukázať, ktorým prípadným problémom by sa mohli vyhnúť a snažili sme sa  vyzdvihnúť výhody života so Spoločenstvom a dennou modlitbou. Na konci nášho workshopu sme vytvorili miesto na tichú moditbu. Veci o ktorých sme sa bavili mohli chalani predložiť Bohu. V modlitbe hľadali u Boha odpovede na svoje otázky.  Na záver sme vytvorili pre mladých mužov možnosť rozhovoru a modlitby. Rozdelili sme sa do dvojíc  a ponúkli sme chalanom možnosť, že môžu za nami prísť a veľmi radi sa za nich pomodlíme, budeme im žehnať do ich životov. Začali sme rozhovor s jedným mladíkom, ktorý mal presne tie problémy, na ktoré bola smerovaná celá akcia. Keď sa nám zveril so svojimi problémami, ktoré v ňom boli hlboko zakorenené, snažili sme sa mu pomôcť v jeho situácii znovu na základe našich osobných skúsenosti. Ja osobne som sa mu snažil pomôcť po praktickej stránke a môj modlitebný partner po tej teologickej. Celý čas som na sebe pociťoval silnú prítomnosť Ducha Svätého a jeho pôsobenie cez nás.
Po skončení sme sa ešte na chodbe stretli z ďalšími mladými. Na začiatku nášho rozhovoru sa mi zdali trochy ostýchaví a tak som sa snažil aspoň trochu brnknúť na strunu a popýtať sa na ich život a smer, ktorým chcú napredovať. Bolo to nakoniec celkom plodné a vyzval som ich k usilovnosti v štúdiu a ku vzájomnému rodinnému porozumeniu a ako vysvitlo, boli to nakoniec bratia. Po tejto výzve som ešte oslovil staršieho pána, ktorý len nedávno konvertoval z mormonskej viery. Videl som na ňom, že má veľa otázok a túži ísť za Pánom Ježišom. Skončili sme v otvorenom a srdečnom rozhovore. Zoznámil som sa aj z jeho ženou, s ktorou sa len nedávno zosobášili a vďaka ktorej konvertoval naspäť ku Katolíckej viere.