Spojená cirkevná škola MARIANUM s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne - report

Vďaka. Asi to je to pravé slovo, čo cítim. A bázeň pred Bohom. Plus nádej a viera, že to všetko riadi a vedie On. Lebo čo sa stalo? Krátka správa: Štefan Esztergályos a Júlia Dobai boli pozvaní na duchovný deň v gymnáziu Marianum do Komárna. Viedli workshopy na tému „Okultizmus" a „Choroba a smrť v rodine".
     Marianum je spojená cirkevná škola s vyučovacím jazykom maďarským, kde dvakrát do roka organizujú tzv. duchovný deň. Zväčša sa chodieva na púte, alebo navštívia nejaký kostol.
     Tento krát ale iniciátormi boli šiesti mladí ľudia. Mladí, s ktorými som ostatné roky strávila množstvo času na víkendovkách, na formáciách o sile modlitby a pod.
     No a mladí vymysleli, že by bolo fajn mať modlitebnú skupinku na škole. Potom keď sa už toľko stretávali a videli, ako im Boh ich životy, a životy spolužiakov - za ktorých sa tiež modlili - premieňa, tak vymysleli, že dobré by bolo, keby na duchovnom dni odzneli svedectvá a slúžili by aj laici.
     Navrhli to triednemu učiteľovi, ktorý je katolíckym farárom: on súhlasil a mladí začali organizovať. No a pozvali aj nás. Celkovo boli 4 workshopy. Štefan hovoril o okultizme, vlastne sa s prítomnými podelil o svoj príbeh obrátenia a cestu, ktorou prešiel od okultizmu až ku Kristovi. Ja som zas hovorila o svojom poslednom roku života, keď som stratila oboch rodičov: mamku po dlhej a náročnej chorobe a otca náhle a nečakane. Radila som, čo robiť, ak doma máme ťažko chorého, ako predísť preležaninám, aké duchovné, telesné a duševné potreby môže mať ťažko chorý a umierajúci človek.
     Bola aj modlitebná izbička, kde sa konali modlitby za ľudí. Slúžili tu tiež mladí, ktorí sú ostatné roky formovaní na víkendovkách. Študenti tam začali vodiť aj svojich ďalších a ďalších spolužiakov, nakoniec usúdili, že by bolo fajn, keby tam tá modlitebná miestnosť zostala ešte týždeň. Aby v tom tichu mali možnosť stretnúť sa s Bohom v modlitbe.
     Vraví sa, že „je našou úlohou siať semienka Božieho slova, lásky, pravdy, odpustenia a nádeje. A Boh dá vzrast."
     Učitelia nás očakávajú aj na duchovnom dni pred Vianocami. Uvedomujem si, že je to milosť, môcť ísť do škôl a hlásať evanjelium. Keby sme žili v Nemecku, tak by to bolo takmer nemožné... Tak, ako som už vravela: cítim vďaku, bázeň, nádej a vieru.

     Júlia Dobai
     foto: Štefan Esztergályos